Moderná medicína priniesla mnoho revolučných metód na záchranu mnohých ohrozených životov a zdá sa, že sme si na to zvykli. Ak sa však pozrieme späť na staroveké obdobia, uvedomíme si, ako sme teraz šťastní. Pretože v tom čase, aj keď smrť nemohla byť presne potvrdená, je to pre moderných ľudí neuveriteľné, v minulosti to však bolo veľmi bežné.
V niektorých viktoriánskych hororových románoch je veľa groteskných a nevysvetlených príbehov. A spomína sprisahanie živého.
Z dôvodu vývoja a zjednodušenia lekárskej vedy v tom čase mohli ľudia nesprávne posúdiť, že ľudia, ktorí sú v stave pozastavenej animácie, skutočne zomreli. Takže som dal pacienta do truhly a pochoval ju pod zemou. Po určitom čase sa môže pozastavená osoba prebudiť, ale zistí, že je už v tme, vo vlhkej a úzkej rakve a predstavte si, aká zúfalá bude táto situácia. Vznikla tak bezpečnostná rakva.
V skutočnosti je história plná prípadov predčasného pochovania žijúcich ľudí, veľa umierajúcich pacientov bude vyhlásených za mŕtvych a potom budú žiť v tmavej uzavretej rakve. Zachráni sa iba niekoľko šťastných. Väčšina ľudí zažije hroznú druhú smrť skôr, ako zomrú.
Taphofóbia: strach zo života
"Čo keď sa zobudím v hrobe!" Toto je Julietova línia v Shakespearových hrách a táto situačná komédia dokonale odráža skutočný strach z pochovania nažive. Než sa objavila moderná medicína, ľudia nemohli s týmto strachom urobiť nič.
Táto strach má osobitný vedecký názov, Taphofóbia, čo znamená, že sa bojí žiť v hrobe. Ukazuje sa, že tento strach nie je neopodstatnený. Najmä v storočiach po stredoveku bolo hlásených veľa nehôd, ktoré spôsobili smrť.
Tieto nehody zvyšujú strach z tapofóbie. Niektoré verejné osobnosti v tom čase verejne uviedli, že sa boja, že budú príliš skoro pochované. To zahŕňalo Andersena a žiadalo ľudí, aby mu po smrti odrezali žily. Prezident Washington, chemik Nobel a klavirista a skladateľ Chopin, všetci požiadali, aby si po smrti odrezali srdce, aby sa ubezpečili, že sú skutočne mŕtvi.
Predčasný pohreb
V západných krajinách znamená Immurement, entombment a vivisepulture predčasný pohreb. Žiť nažive je veľmi krutý a hrozný spôsob smrti. Okrem niektorých nehôd nám história hovorí, že živý pohreb je tiež spôsobom smrti v mnohých kultúrach po celom svete, ako je napríklad Burning of Books a Confucianism počas vlády dynastie Qin.
Aj keď je nesprávne posúdený, počet živých pochovaných ľudí je stále veľmi alarmujúci. V roku 1799 nemecký Henrich Kppen tvrdil, že až jedna tretina pacientov bola v Európe pochovaná na živo kvôli falošnej smrti.
Toto číslo sa samozrejme budúcimi generáciami neustále menilo, až kým John Stern v roku 1817 netvrdil, že do hrobu bol pravdepodobne predčasne prijatý iba jeden z 1 000 pacientov.
Ale z akéhokoľvek dôvodu je predčasné pochovanie jedným z najhorších spôsobov, ako sa vysporiadať s telom pacienta. Pacienti, ktorí sa prebudia v rakve, budú veľmi panikárení a postupne zomrú na dehydratáciu a pomalé dusenie. Keďže sa správy o takýchto náhodných pohrebných udalostiach neustále zvyšovali, v 18. a 19. storočí sa o tejto otázke rozšírili obavy.
V mnohých literárnych dielach vidíme obavy ľudí z tohto teroristického incidentu. Ľudia si vymysleli najrôznejšie falošné zvesti z rôznych fiktívnych zápletiek. S cieľom vyrovnať sa s takýmto strachom videli niektorí ľudia obchodnú príležitosť na vymyslenie rôznych zariadení, ktorým sa tomu vyhnúť, a jedna z nich je aj bezpečnostná rakva.
Znovuzrodenie rakvy
Niektoré z prvých bezpečnostných opatrení pre predčasné pochovanie pochádzajú z polovice 18. storočia, keď ľudia položili na rakvu dosky. Ak je v rakve príznak života, dýchanie osoby spôsobí zahmlievanie vnútrajška pohára, a tým poskytne stopy každému, kto prechádza hrobom. V priebehu času boli bezpečnostné rakvy navrhnuté tak, aby sa stali sofistikovanejšími, a to všetko preto, aby vám neunikol žiadny najlepší čas na záchranu životov ľudí a aby sa vysielala správa o pomoci ľuďom na zemi.
Najskorší zdokumentovaný prípad použitia bezpečných truhiel prišiel z rozkazu pohrebu princa Bruneja, smrti princa Brunswicka v januári 1792. Konštrukcia jeho bezpečnostnej rakvy je veľmi krehká, vrátane malého okna, vzduchovej trubice a špeciálny zámok namontovaný vo vnútri rakvy, ktorý sa dá odomknúť kľúčom vo vrecku zosnulého. Nie je však pochýb o tom, že neskoro knieža nemal možnosť použiť tento kľúč.
V najbližších niekoľkých desaťročiach majú bezpečnostné rakvy viac nových prvkov a takmer všetky vzory obsahujú prvky zvonenia. Nainštalujte zvon na zem a pomocou lana ho pripojte k vnútornej strane rakvy. Dizajnér dúfa, že dá pohrebnému orgánu šancu vyslať tiesňový signál, aby nočný hrobár vedel, že zosnulý naozaj nezomrel.
Táto zdanlivo jednoduchá metóda má fatálne nedostatky. Najprv sa nezohľadňuje faktor vonkajšieho rušenia, pretože mŕtvica vo vnútri rakvy spôsobí v dôsledku rozpadu časť tela a zvon bude vibrovať, čo má za následok mnoho oolongových udalostí.
V 19. storočí niekoľko dizajnérov vynikalo v súťaži o najkreatívnejší pohrebný titul, čo sťažilo stavbu hrobu. V roku 1822 nemecký lekár Adolf Gusmus osobne zažil zážitok z pochovania nažive a demonštrovania toho, ako jeho vynález prežil, keď bol pochovaný nažive.
Gusmus strávil niekoľko hodín v podzemnej rakve a dokonca mal vydatný obed v rakve. Rakva má inštalačné zariadenie na dopravu potravín a ventilačné zariadenie má tiež zariadenie na vysielanie tiesňového signálu. Tento experiment nepochybne rozptyľuje obavy medzi podozrivými.
Nie všetky bezpečnostné truhly sú však navrhnuté tak, aby boli účinné. Parížsky právnik menom Carmis povýšil na svojich klientov bezpečnostnú rakvu, ktorú navrhol majster cára.
Podľa Camisa je táto rakva zariadením, ktoré dokáže raz a navždy vyriešiť neistotu smrti a ukazuje ju pred verejnosťou. V tejto bezpečnostnej rakve bol nažive mladý asistent, ale zlyhal kvôli zlyhaniu signálneho systému. Mladý asistent takmer neunikol smrti.
V najbližších niekoľkých desaťročiach bezpečnostné rakvy nikdy neprestali vytvárať nové myšlienky a stále sa objavujú patenty na bezpečnostné rakvy. Do moderných čias sa dostal aj koncept bezpečnostných rakiev. Koncom 20. storočia tieto patenty zahŕňali vysielačky, alarmy, srdcové monitory a dýchacie pomôcky.
Vyzváňací tón zo smrti
Dejiny bezpečných rakiev sa objavujú na všetkých úrovniach spoločnosti, čo dáva verejnosti veľa slangu spojeného s bezpečnými rakvami.
„Dead Ringer“, veľmi populárny výraz v anglicky hovoriacom svete, sa používa na označenie všetkého „úplne to isté“.
Slogan „zachránený zvonom“ mnohí považujú za ikonický zvonový mechanizmus z bezpečnostnej rakvy, aby zachránil životy tých, ktorí boli pochovaní príliš skoro. Ale v skutočnosti niektorí ľudia hovoria, že tento výraz pochádza z boxu, čo znamená, že títo boxeri, ktorí sú v nevýhode, keď súper zabuchne hodiny skôr, ako ich zbijú, môžu mať chvíľu dýchať a zostať na ihrisku, kým ďalšia hra. Štart. Ktoré vyhlásenie považujete za vhodnejšie?
William Tebow a London Prevention of Early Funeral Association
V minulosti bola téma predčasných pohrebných a bezpečnostných rakiev taká bežná, že s nimi boli spojené nejaké zvláštne organizácie a jednotlivci. Jednou z dôležitých osobností je William Teb, britský podnikateľ a sociálny reformátor. Narodil sa v roku 1830 a venoval sa niekoľkým veľmi dôležitým športom, ako je Vegetariánska asociácia, Kráľovská spoločnosť pre prevenciu týrania zvierat a Národná asociácia obrany psov.
V neskorých rokoch Tebowu však vytvoril dosť zvláštnu organizáciu v Londýne, aby zabránil združeniam v ranom pohrebu. Viedol veľa súvisiacich kampaní a veľa bojov za reformu pohrebníctva, aby sa zaistilo, že môžu 100% zomrieť vojaci.
V roku 1905 Teb ohlásil svoju zbierku predčasných pohrebných prípadov a zhrnul niekoľko pozoruhodných čísel: 219 podozrivých predčasných pochovávaní, 149 prípadov bolo skutočne predčasne pochovaných, 10 živých anatómií a 2 podstupovali konzerváciu mŕtvoly. Keď sa zobudím. Jeho úsilie o bezpečné rakvy a predčasné pochovanie ďalej podporujú používanie bezpečnostných rakiev.
záver
Pred nástupom modernej medicíny bola bezpečnostná rakva skutočným odhalením rohu spoločenskej reality a bola to aj snaha človeka zachrániť nemŕtvych. Predstavte si, že ste sa prebudili v truhli pár metrov hlboko od zeme, a možno pochopíte, prečo bol bezpečnostný truhľ v tom čase taký populárny.
Teraz, samozrejme, nebudeme mať príležitosť zažiť túto bezpečnostnú rakvu, koniec koncov, súčasná kremácia môže zaručiť 100% smrť.
